Bolo obyčajné ráno traja kamaráti Fero,Jano a Maťo sa vybrali na výlet do lesa. Zo sebou si zobrali čaj v termoske,chlieb a stan pre tri osoby. Po 15 minútovej ceste dorazili do lesa. Fero založil oheň Jano rozbalil stan a Maťo išiel na WC. Jano a Fero si po dobre odrobenej práci dali chlebíčky od mamičky, vypili čaj a Maťo sa nevracia. Chlapci si už začínali robiť obavy. Jano sa ho vydal hľadať a Fero strážil oheň. Jano sa tiež hodnú chvíľu nevracal. Fero už začínal mať strach že ostane v neznámom prostredí sám. Z vlastného strachu a pudu sebazáchovy začal baliť veci. Po chvíli začul víkriki ,,Fero poď sem !´´. Fero zmatený z toho všetkého začal baliť ešte rýchlejšie. V tej chvíli  ho niečo chytilo za nohu a strhlo pod zem. Otvoril opatrne oči a uvidel svojich dvoch kamarátov ako sa smejú. Ferovi moc do smiechu nebolo lebo od strachu skoro skamenel. Jano a Maťo sa po chvíli prestali smiať a povedali mu že sú v nejakej mimozemšťanskej základni. Kamaráti ho ako skúsení prievodcovia previedli celou základňou. Zastavili sa pri presklenej miestnosti kde bolo veľké množstvo televízorov na ktorých videli bežné slovenské domácnosti. ,,Čo to je´´,povedal Jano. Nikto nič nepovedal. Po chvíli ticha Maťo niečo začul. Maťo mal dobrý sluch počul chôdzu. Kamaráti sa schovali pod televízory videli dvoch mužíčkov s tykadlami. Srdce im bilo o dušu. Fero začul jazyk podobajúci sa slovenčine a tlmočil ho kamarátom. Keď už boli na odchode jeden z nich povedal ,,Cítit