Stránky 9.B triedy

Shoutboard

Presný čas

Anketa

Chceš odpovede na písomky??

Info

V stredu tu máme monitor. Takže pripravovať sa !

Icq Webmastera

ICQ: Rado,499-785-170

RSS

RSS

Dnes má sviatok

Scifi

Bolo obyčajné ráno traja kamaráti Fero,Jano a Maťo sa vybrali na výlet do lesa. Zo sebou si zobrali čaj v termoske,chlieb a stan pre tri osoby. Po 15 minútovej ceste dorazili do lesa. Fero založil oheň Jano rozbalil stan a Maťo išiel na WC. Jano a Fero si po dobre odrobenej práci dali chlebíčky od mamičky, vypili čaj a Maťo sa nevracia. Chlapci si už začínali robiť obavy. Jano sa ho vydal hľadať a Fero strážil oheň. Jano sa tiež hodnú chvíľu nevracal. Fero už začínal mať strach že ostane v neznámom prostredí sám. Z vlastného strachu a pudu sebazáchovy začal baliť veci. Po chvíli začul víkriki ,,Fero poď sem !´´. Fero zmatený z toho všetkého začal baliť ešte rýchlejšie. V tej chvíli  ho niečo chytilo za nohu a strhlo pod zem. Otvoril opatrne oči a uvidel svojich dvoch kamarátov ako sa smejú. Ferovi moc do smiechu nebolo lebo od strachu skoro skamenel. Jano a Maťo sa po chvíli prestali smiať a povedali mu že sú v nejakej mimozemšťanskej základni. Kamaráti ho ako skúsení prievodcovia previedli celou základňou. Zastavili sa pri presklenej miestnosti kde bolo veľké množstvo televízorov na ktorých videli bežné slovenské domácnosti. ,,Čo to je´´,povedal Jano. Nikto nič nepovedal. Po chvíli ticha Maťo niečo začul. Maťo mal dobrý sluch počul chôdzu. Kamaráti sa schovali pod televízory videli dvoch mužíčkov s tykadlami. Srdce im bilo o dušu. Fero začul jazyk podobajúci sa slovenčine a tlmočil ho kamarátom. Keď už boli na odchode jeden z nich povedal ,,Cítit

tu človek´´. Fero,Jano a Maťo vedeli čo majú robiť. Nohy už bežali a postupne sa pripojilo aj telo. Maťo len v diaľke videl  ako sa za nimi čudný mužíček načahuje. Teraz sa začal súboj s časom Jano a Maťo asi v tom napätí zabudli všetky únikové cesty ktoré mali tak prelúskané. Nakoniec došli do miestnosti kde bola namiesto stropu hlina a korienky. Silák Maťo prerazil strop a chlapci sa ocitli na volnom priestranstve kde bol stan a stálehoriaci oheň. Chlapci sa rozbehli do všetkých svetových strán okrem severu a to preto lebo sú len traja a tam bola mimozemšťanská základňa. Už potom o nich nikto nepočul aspoň ja nie. 
Autor : Pedro

QUIDOV ŽIVOT A RODINA

        Dnes je 1. januára. Všetci oslavujú Nový rok 2101.Zároveň sa začína 22. storočie. V centre Presburgu, bývalej Bratislavy, odpálili o pól noci hodinový ohňostroj. Na tejto slávnosti sa nezúčastnil Quido, lebo je chorý, má nádor na mozgu, ale boli tam jeho rodičia a súrodenci. Má štyroch súrodencov. Najstaršia je 21-ročná Keila. Nasledujú bratia Tigris a Ezop. Quido má 13 rokov. Najmladšia je sestra Stela.
       Quido sa trochu bojí, nie Nového roku ani ohňostroja, ale operácie, na ktorú ide za 5 dní. V prípade, že by mu zostalo zle, stačí stlačiť jeden gombík a ich vlastný robot to ohlási jeho rodičom. V noci nemôže zaspať, tak volá kamarátovi do Juhoafrickej republiky, s ktorým sa zoznámil na internetovej zoznamke. „Hello, Sim.“ Spolu volajú skoro hodinu. O piatej ráno sa domov  vracá jeho rodina. Všetci spia až do obeda a hneď idú obedovať pirule, ktoré vyrobil ich vlastný robot. ,,Užili ste aj pilulky proti starobe?“ pýta sa mama Anelia. „Áno,“ odpovedali všetci. „ A ty, Quido, svoje pirule pred operáciou, tiež?“ „Áno,“ hovorí Quido. Popoludní sa začínajú chystať  na letisko, lebo Keila ide na pár dní na výlet do Venezuely. Neskôr tam už odchádzajú na aute, ktoré jazdí na vodu. Zastavili aj na čerpacej stanici, aby si dočapovali vodu. Benzín sa už nikde nevyskytuje, lebo ropa sa pred piatimi rokmi úplne minula. Otec Pab zaplatil 45eur a pokračovali ďalej v ceste. Hodinu pred odletom prichádzajú na nové letisko v Presburgu. Odlet do Caracasu je naplánovaný na 16:20, ale je preložený o tri hodiny neskôr, lebo je napadaného veľa snehu. Keilu to hnevá, lebo večer chcela byť už vo Venezuele. O pár hodín sa lúči s rodičmi a súrodencami. ,, Dávaj si pozor, jedz pirule, keď priletíš, spoj sa s nami cez computer,“ kričí mama Anelia. „ Ahojte, všetci,“ zdraví Keila. O 19:30 vstupuje Keila do lietadla spoločnosti Donau airlines. Cestujúcich víta 22 robotov. O 10 minút už štartujú a vo výške 250 pólov, čo je 14 000 metrov dosahujú nadzvukovú rýchlosť nad 2000 km/h. 1 pól má 56 metrov. Počas asi 7 hodinového letu obsluhujú pasažierov roboti. Stroj riadi iba  autopilot. Medzitým ostatní členovia Quidovej rodiny  odchádzajú z letiska domov. Na aute sú doma rýchlo, lebo dovolená rýchlosť po meste je až 140 km/h. Po príchode si pustia  computer a na ňom správy. Aktuality: „ V Rusku vypukla krvavá občianska vojna. Dnes tam zomrelo 93 ľudí,“ hlásia v computeri. „ Čo sa stalo?“ pýta sa Quido. „ Na Sahare pristáli mimozemšťania,“ odpovedal otec Pab. Quido sa zamyslí a povie: „ To je dobrá téma na môj referát- Čo sa deje vo svete?“ Končí sa prvý deň v roku 2101 aj 22. storočia. Keila sa spojila s rodinou a informovala ich, že priletela v poriadku, ale počas celého letu ju otravovala 98 ročná babička. V dnešnej dobe sa ľudia dožívajú v priemere 86 rokov. Na druhý deň ráno zostalo Quidovi zle, a preto museli volať lekára. Záchranársky vrtuľník k nim prišiel už za 3 minúty. Quida museli rýchlo previesť do nemocnice a hneď aj operovať, o 4 dni skôr ako sa predpokladalo. Po tomto zákroku rodičov informoval doktor: ,, Všetko je v úplnom poriadku, nemusíte sa ničoho báť, pretože je to bežná operácia.“ „ Nádor sme rýchlo a ľahko vyoperovali,“ doplnil doktor. Podvečer prišli pozrieť a podporiť Quida aj bratia a sestra Stela. ,,Máš za sebou ťažký deň, preto sa vyspi a ráno prídeme pre teba,“ hovorí mama. Na ďalší deň idú rodičia pre Quida do najlepšej nemocnice v Presburgu. Teší sa domov a hlavne na jeho  zajtrajšiu narodeninovú oslavu.